Učím sa paličkovať

Ručné práce ma bavili od malička. Bolo to určite tým, že keď ma varovala babička, nemala som žiadny telefón ani internet,  a tak som sa prizerala ako šikovne prepletá ihlicami, alebo háčikom. Počúvali sme pri tom rádio Slovensko 1 a mňa po chvíľach nudy prepadla zvedavosť. Babina, ako to robíš? To som mala asi 6 rokov, dala mi do ruky háčik alebo ihlice a zábava sa mohla začať. Postupne som rástla, háčik s ihlicami som odložila do šuplíku a venovala som sa "dôležitejším" veciam. Ako čas plynul a menil sa život, prišlo k tomu, že som oprášila naučené zručnosti a s podporou dnešnej digitálnej doby som dokonca zmodernizovala svoje postupy... Priznám sa, radšej háčkujem ako pletiem, na pletenie je expert moja mama, tiež znovu začala až po narodení vnúčika, tak som objavila mikrocrochet s tými najtenšími háčikmi, potom háčkovanie veľkými a väčšími až po veľkosť 10 a objavila som frivolitkovanie. Oslovilo ma to, pomocou ihly, tak som po pár minútach na internete začala vytvárať prvé kúsky... A potom to PRIŠLO. Keďže aj moja mama objavila čaro sociálneho kontaktu cez telefón, posielala moje diela celej širokej rodine, a tak sa stalo, že som k tohtoročným Vianociam, teda pardón, už sme sa znovu prehupli do ďalšieho roku, takže opravujem, k minuloročným Vianociam, dostala kompletnú sadu na paličkovanie. No a teraz buď múdra. Babička je už nebohá, nikto okolo mňa nepaličkoval, tak som zagúglila a aha ho, ono keď človek chce, nájde aj užitočné veci na tej sieti.

Tak som namotala prvé paličky, napichala prvé špendlíky a ideme na to. Sledujte ma ako zachraňujem ďalšiu slovenskú tradíciu ;)