"Zachráňme Remeselníkov"
Celé sa to začalo mojím príspevkom na facebooku:
Páči sa vám táto dečka? Dlho som rozmýšľala akým spôsobom prezentovať moje ručne robené výrobky cez naše OZ. Spraviť online shop? Zaregistrovať sa na Sashe? Predávať ich? A za akú cenu? Pýtať si 2 eurá za anjelika, pri ktorom som strávila hodinu, vymyslela si vzor, kúpila korálik... To by bola urážka a výsmech remeslu, umu, dedictvu... to môžem rovno rozdávať tie výrobky. Presne! Ako oceníte hodnotu ručnej práce, ktorú chceme uchovať pre ďalšie generácie? Aká je ich skutočná hodnota? Finančne nevyčísliteľná, lebo za každým ťahom háčiku, ihly, ihlice, člnku je minulosť celých generácii pred nami. Uchovali ich tak, že tvorili, robili, deti a ich deti a ich deti sa to učili...
K slzám ma dojala jedna reakcia
Veľmi krásna dečka, ktorá má hodnotu v našom vinárskom meste. Pekné slová o hodnote ručných výrobkov. Kto sa venuje tejto záľube, vie oceniť náročnosť každého výrobku. Nikto nezaplatí cenu, ktorú by si takýto výrobok zaslúžil. Mám 82 rokov - pletiem, vyšívam, háčkujem a rozdávam rodine, priateľom, spolužiakom na stretnutiach. Sú to moje darčeky darované a vyrobené s láskou. Vďaka za Váš krásny príspevok - Edita Durdovanská z Pezinka
V tých riadkoch sa toho spojilo tak veľa, aj ja pochádzam z Pezinka, háčkovať ma naučila moja babka a nebyť generácie pani Editky, keby sa ona, tak ako aj moja babina nenaučili háčkovať, kde by bolo toto remeslo dnes? Stačí, aby jedna generácia narušila kontinuitu a je koniec. Každé remeslo je hodné záchrany, v tom sa, myslím si, zhodneme.
Slová pani Editky ma natoľko osobne zasiahli, že som rozhodla darovať jej nie len dečku (trošku inú aká bola v súťaži), ale celú vínnu sadu z modranskej Majoliky. Vypýtala som si adresu, dohodla odovzdanie. Syna mám na domácom (NE)vzdelávaní, tak som poslala muža. Zistila som, že pani Editka, tak ako mnohé dôchodkyne, je finančne v tak ťažkej situácií, že sa bude musieť "na staré kolená" presťahovať do menšieho bytu, lebo to jednoducho z dôchodku nevychádza. Ako píše, pletie, vyšíva, háčkuje a rozdáva. Rozdáva s láskou, od srdca. Poviete si, nie je na tom tak zle, keď má veľký byt a môže sa trošku uskromniť a ísť do menšieho. Určite áno, ale zaslúži si to? Opustiť miesto, kde vychovávala deti, kde prežila kus svojho života, kde sú steny ošúchané jej životom... keď stačí tak málo, len pár Eur mesačne.
Áno, každé Remeslo je hodné záchrany, ale aj každý Remeselník, ľudská dôstojnosť. Preto vznikol tento projekt. Na Záchranu samotných remeselníkov. Ako? Ako budeme môcť. Viem, že pani Editka nie je ani zďaleka jediná staršia dáma (nezabúdame ani na pánov) so šikovnými rukami, ktorá si zaslúži našu úctu a vďaku za to, že vôbec vieme to, čo robíme. Preto, ak sa rozhodnete podporiť našu činnosť finančným darom, poďakujeme sa vám darčekom.
Pozrite si našu aktuálnu ponuku darčekov pre vás, za vašu štedrosť a podporu ↓.